вз- (vz-, “upwards”) + вить (vitʹ, “to twist; to weave”).
взвить • (vzvitʹ) pf (imperfective взвива́ть)
perfective aspect | ||
---|---|---|
infinitive | взви́ть vzvítʹ | |
participles | present tense | past tense |
active | — | взви́вший vzvívšij |
passive | — | взви́тый vzvítyj |
adverbial | — | взви́в vzvív, взви́вши vzvívši |
present tense | future tense | |
1st singular (я) | — | взовью́ vzovʹjú |
2nd singular (ты) | — | взовьёшь vzovʹjóšʹ |
3rd singular (он/она́/оно́) | — | взовьёт vzovʹjót |
1st plural (мы) | — | взовьём vzovʹjóm |
2nd plural (вы) | — | взовьёте vzovʹjóte |
3rd plural (они́) | — | взовью́т vzovʹjút |
imperative | singular | plural |
взве́й vzvéj |
взве́йте vzvéjte | |
past tense | singular | plural (мы/вы/они́) |
masculine (я/ты/он) | взви́л vzvíl |
взви́ли vzvíli |
feminine (я/ты/она́) | взвила́ vzvilá | |
neuter (оно́) | взви́ло vzvílo |