ви́гук • (výhuk) m inan (genitive ви́гуку, nominative plural ви́гуки, genitive plural ви́гуків)
singular | plural | |
---|---|---|
nominative | ви́гук výhuk |
ви́гуки výhuky |
genitive | ви́гуку výhuku |
ви́гуків výhukiv |
dative | ви́гукові, ви́гуку výhukovi, výhuku |
ви́гукам výhukam |
accusative | ви́гук výhuk |
ви́гуки výhuky |
instrumental | ви́гуком výhukom |
ви́гуками výhukamy |
locative | ви́гуку výhuku |
ви́гуках výhukax |
vocative | ви́гуку výhuku |
ви́гуки výhuky |