вы́куривший • (výkurivšij)
masculine | neuter | feminine | plural | ||
---|---|---|---|---|---|
nominative | вы́куривший výkurivšij |
вы́курившее výkurivšeje |
вы́курившая výkurivšaja |
вы́курившие výkurivšije | |
genitive | вы́курившего výkurivševo |
вы́курившей výkurivšej |
вы́куривших výkurivšix | ||
dative | вы́курившему výkurivšemu |
вы́курившей výkurivšej |
вы́курившим výkurivšim | ||
accusative | animate | вы́курившего výkurivševo |
вы́курившее výkurivšeje |
вы́курившую výkurivšuju |
вы́куривших výkurivšix |
inanimate | вы́куривший výkurivšij |
вы́курившие výkurivšije | |||
instrumental | вы́курившим výkurivšim |
вы́курившей, вы́курившею výkurivšej, výkurivšeju |
вы́курившими výkurivšimi | ||
prepositional | вы́курившем výkurivšem |
вы́курившей výkurivšej |
вы́куривших výkurivšix |