демилитариза́ция • (demilitarizácija, dɛmilitarizácija) f inan (genitive демилитариза́ции, nominative plural демилитариза́ции, genitive plural демилитариза́ций)
singular | plural | |
---|---|---|
nominative | демилитариза́ция demilitarizácija, dɛmilitarizácija |
демилитариза́ции demilitarizácii, dɛmilitarizácii |
genitive | демилитариза́ции demilitarizácii, dɛmilitarizácii |
демилитариза́ций demilitarizácij, dɛmilitarizácij |
dative | демилитариза́ции demilitarizácii, dɛmilitarizácii |
демилитариза́циям demilitarizácijam, dɛmilitarizácijam |
accusative | демилитариза́цию demilitarizáciju, dɛmilitarizáciju |
демилитариза́ции demilitarizácii, dɛmilitarizácii |
instrumental | демилитариза́цией, демилитариза́циею demilitarizácijej, demilitarizácijeju, dɛmilitarizácijej, dɛmilitarizácijeju |
демилитариза́циями demilitarizácijami, dɛmilitarizácijami |
prepositional | демилитариза́ции demilitarizácii, dɛmilitarizácii |
демилитариза́циях demilitarizácijax, dɛmilitarizácijax |