имен- (imen-, “noun”) + -но́й (-nój, adjectival suffix)
именно́й • (imennój)
masculine | neuter | feminine | plural | ||
---|---|---|---|---|---|
nominative | именно́й imennój |
именно́е imennóje |
именна́я imennája |
именны́е imennýje | |
genitive | именно́го imennóvo |
именно́й imennój |
именны́х imennýx | ||
dative | именно́му imennómu |
именно́й imennój |
именны́м imenným | ||
accusative | animate | именно́го imennóvo |
именно́е imennóje |
именну́ю imennúju |
именны́х imennýx |
inanimate | именно́й imennój |
именны́е imennýje | |||
instrumental | именны́м imenným |
именно́й, именно́ю imennój, imennóju |
именны́ми imennými | ||
prepositional | именно́м imennóm |
именно́й imennój |
именны́х imennýx |