менувач • (menuvač) m
singular | plural | |
---|---|---|
indefinite | менувач (menuvač) | менувачи (menuvači) |
definite unspecified | менувачот (menuvačot) | менувачите (menuvačite) |
definite proximal | менувачов (menuvačov) | менувачиве (menuvačive) |
definite distal | менувачон (menuvačon) | менувачине (menuvačine) |
vocative | менувачу (menuvaču) | менувачи (menuvači) |
count form | — | менувача (menuvača) |