москвитя́нин • (moskvitjánin) m anim (genitive москвитя́нина, nominative plural москвитя́не, genitive plural москвитя́н)
singular | plural | |
---|---|---|
nominative | москвитя́нин moskvitjánin |
москвитя́не moskvitjáne |
genitive | москвитя́нина moskvitjánina |
москвитя́н moskvitján |
dative | москвитя́нину moskvitjáninu |
москвитя́нам moskvitjánam |
accusative | москвитя́нина moskvitjánina |
москвитя́н moskvitján |
instrumental | москвитя́нином moskvitjáninom |
москвитя́нами moskvitjánami |
prepositional | москвитя́нине moskvitjánine |
москвитя́нах moskvitjánax |