наряди́вший • (narjadívšij)
masculine | neuter | feminine | plural | ||
---|---|---|---|---|---|
nominative | наряди́вший narjadívšij |
наряди́вшее narjadívšeje |
наряди́вшая narjadívšaja |
наряди́вшие narjadívšije | |
genitive | наряди́вшего narjadívševo |
наряди́вшей narjadívšej |
наряди́вших narjadívšix | ||
dative | наряди́вшему narjadívšemu |
наряди́вшей narjadívšej |
наряди́вшим narjadívšim | ||
accusative | animate | наряди́вшего narjadívševo |
наряди́вшее narjadívšeje |
наряди́вшую narjadívšuju |
наряди́вших narjadívšix |
inanimate | наряди́вший narjadívšij |
наряди́вшие narjadívšije | |||
instrumental | наряди́вшим narjadívšim |
наряди́вшей, наряди́вшею narjadívšej, narjadívšeju |
наряди́вшими narjadívšimi | ||
prepositional | наряди́вшем narjadívšem |
наряди́вшей narjadívšej |
наряди́вших narjadívšix |