ободра́ть • (obodrátʹ) pf (imperfective обдира́ть)
perfective aspect | ||
---|---|---|
infinitive | ободра́ть obodrátʹ | |
participles | present tense | past tense |
active | — | ободра́вший obodrávšij |
passive | — | обо́дранный obódrannyj |
adverbial | — | ободра́в obodráv, ободра́вши obodrávši |
present tense | future tense | |
1st singular (я) | — | обдеру́△ obderú△ |
2nd singular (ты) | — | обдерёшь△ obderjóšʹ△ |
3rd singular (он/она́/оно́) | — | обдерёт△ obderjót△ |
1st plural (мы) | — | обдерём△ obderjóm△ |
2nd plural (вы) | — | обдерёте△ obderjóte△ |
3rd plural (они́) | — | обдеру́т△ obderút△ |
imperative | singular | plural |
обдери́△ obderí△ |
обдери́те△ obderíte△ | |
past tense | singular | plural (мы/вы/они́) |
masculine (я/ты/он) | ободра́л obodrál |
ободра́ли obodráli |
feminine (я/ты/она́) | ободрала́ obodralá | |
neuter (оно́) | ободра́ло obodrálo |