пере- (pere-) + кова́ть (kovátʹ)
перекова́ть • (perekovátʹ) pf (imperfective переко́вывать)
perfective aspect | ||
---|---|---|
infinitive | перекова́ть perekovátʹ | |
participles | present tense | past tense |
active | — | перекова́вший perekovávšij |
passive | — | переко́ванный perekóvannyj |
adverbial | — | перекова́в perekováv, перекова́вши perekovávši |
present tense | future tense | |
1st singular (я) | — | перекую́ perekujú |
2nd singular (ты) | — | перекуёшь perekujóšʹ |
3rd singular (он/она́/оно́) | — | перекуёт perekujót |
1st plural (мы) | — | перекуём perekujóm |
2nd plural (вы) | — | перекуёте perekujóte |
3rd plural (они́) | — | перекую́т perekujút |
imperative | singular | plural |
переку́й perekúj |
переку́йте perekújte | |
past tense | singular | plural (мы/вы/они́) |
masculine (я/ты/он) | перекова́л perekovál |
перекова́ли perekováli |
feminine (я/ты/она́) | перекова́ла perekovála | |
neuter (оно́) | перекова́ло perekoválo |