правле́ніе • (pravlénije) n inan (genitive правле́нія, nominative plural правле́нія, genitive plural правле́ній)
singular | plural | |
---|---|---|
nominative | правле́ніе pravlénije |
правле́нія pravlénija |
genitive | правле́нія pravlénija |
правле́ній pravlénij |
dative | правле́нію pravléniju |
правле́ніямъ pravlénijam |
accusative | правле́ніе pravlénije |
правле́нія pravlénija |
instrumental | правле́ніемъ pravlénijem |
правле́ніями pravlénijami |
prepositional | правле́ніи pravlénii |
правле́ніяхъ pravlénijax |