Inherited from Proto-Slavic *pravьda.
правьда • (pravĭda) f
singular | dual | plural | |
---|---|---|---|
nominative | правьда pravĭda |
правьдѣ pravĭdě |
правьдꙑ pravĭdy |
genitive | правьдꙑ pravĭdy |
правьдоу pravĭdu |
правьдъ pravĭdŭ |
dative | правьдѣ pravĭdě |
правьдама pravĭdama |
правьдамъ pravĭdamŭ |
accusative | правьдѫ pravĭdǫ |
правьдѣ pravĭdě |
правьдꙑ pravĭdy |
instrumental | правьдоѭ pravĭdojǫ |
правьдама pravĭdama |
правьдами pravĭdami |
locative | правьдѣ pravĭdě |
правьдоу pravĭdu |
правьдахъ pravĭdaxŭ |
vocative | правьдо pravĭdo |
правьдѣ pravĭdě |
правьдꙑ pravĭdy |