Morphologically from сон (son, “he, she, it”) + -нь (-ń, “”).
сонь • (soń)
сонь • (soń)
singular | plural | |
---|---|---|
nominative | — | соннет (sonńet) |
genitive | сонь (soń) | — |
dative | — | — |
ablative | соннеда (sonńeda) | — |
inessive | соннеса (sonńesa) | — |
elative | соннеста (sonńesta) | — |
illative | соннес (sonńes) | — |
prolative | соннева (sonńeva) | — |
comparative | соннешка (sonńeška) | — |
translative | соннекс (sonńeks) | — |
abessive | соннефтома (sonńeftoma) | — |
causative | сонненкса (sonńenksa) | — |
singular | plural | |
---|---|---|
nominative | соннесь (sonńeś) | соннетне (sonńetńe) |
genitive | соннеть (sonńeť) | соннетнень (sonńetńeń) |
dative | соннети (sonńeťi) | соннетненди (sonńetńenďi) |
сонь • (sonʹ) m anim pl or f anim pl