Morphologically from сон (son, “he, she, it”) + -нь (-ń, “”).
сонь • (soń)
сонь • (soń)
singular | plural | |
---|---|---|
nominative | — | соннет (sonnet) |
genitive | сонь (soń) | — |
dative | — | — |
ablative | соннеда (sonneda) | — |
inessive | соннеса (sonnesa) | — |
elative | соннеста (sonnesta) | — |
illative | соннес (sonnes) | — |
prolative | соннева (sonneva) | — |
comparative | соннешка (sonneška) | — |
translative | соннекс (sonneks) | — |
abessive | соннефтома (sonneftoma) | — |
causative | сонненкса (sonnenksa) | — |
singular | plural | |
---|---|---|
nominative | соннесь (sonneś) | соннетне (sonnetne) |
genitive | соннеть (sonneť) | соннетнень (sonnetneń) |
dative | соннети (sonneti) | соннетненди (sonnetnendi) |
сонь • (sonʹ) m anim pl or f anim pl