цель (celʹ) + -е- (-e-) + напра́вленный (naprávlennyj)
целенапра́вленный • (celenaprávlennyj)
masculine | neuter | feminine | plural | ||
---|---|---|---|---|---|
nominative | целенапра́вленный celenaprávlennyj |
целенапра́вленное celenaprávlennoje |
целенапра́вленная celenaprávlennaja |
целенапра́вленные celenaprávlennyje | |
genitive | целенапра́вленного celenaprávlennovo |
целенапра́вленной celenaprávlennoj |
целенапра́вленных celenaprávlennyx | ||
dative | целенапра́вленному celenaprávlennomu |
целенапра́вленной celenaprávlennoj |
целенапра́вленным celenaprávlennym | ||
accusative | animate | целенапра́вленного celenaprávlennovo |
целенапра́вленное celenaprávlennoje |
целенапра́вленную celenaprávlennuju |
целенапра́вленных celenaprávlennyx |
inanimate | целенапра́вленный celenaprávlennyj |
целенапра́вленные celenaprávlennyje | |||
instrumental | целенапра́вленным celenaprávlennym |
целенапра́вленной, целенапра́вленною celenaprávlennoj, celenaprávlennoju |
целенапра́вленными celenaprávlennymi | ||
prepositional | целенапра́вленном celenaprávlennom |
целенапра́вленной celenaprávlennoj |
целенапра́вленных celenaprávlennyx | ||
short form | целенапра́влен celenaprávlen |
целенапра́вленно celenaprávlenno |
целенапра́вленна celenaprávlenna |
целенапра́вленны celenaprávlenny |