From கார் (kār, “to be hot, pungent to taste”) + -ப்பு (-ppu).
கார்ப்பு • (kārppu)
singular | plural | |
---|---|---|
nominative | கார்ப்பு kārppu |
- |
vocative | கார்ப்பே kārppē |
- |
accusative | கார்ப்பை kārppai |
- |
dative | கார்ப்புக்கு kārppukku |
- |
benefactive | கார்ப்புக்காக kārppukkāka |
- |
genitive 1 | கார்ப்புடைய kārppuṭaiya |
- |
genitive 2 | கார்ப்பின் kārppiṉ |
- |
locative 1 | கார்ப்பில் kārppil |
- |
locative 2 | கார்ப்பிடம் kārppiṭam |
- |
sociative 1 | கார்ப்போடு kārppōṭu |
- |
sociative 2 | கார்ப்புடன் kārppuṭaṉ |
- |
instrumental | கார்ப்பால் kārppāl |
- |
ablative | கார்ப்பிலிருந்து kārppiliruntu |
- |