From hniloba (“decay, putrefaction”) + -ný.
hnilobný (adverb hnilobně)
singular | ||||
---|---|---|---|---|
masculine animate | masculine inanimate | feminine | neuter | |
nominative | hnilobný | hnilobná | hnilobné | |
genitive | hnilobného | hnilobné | hnilobného | |
dative | hnilobnému | hnilobné | hnilobnému | |
accusative | hnilobného | hnilobný | hnilobnou | hnilobné |
locative | hnilobném | hnilobné | hnilobném | |
instrumental | hnilobným | hnilobnou | hnilobným | |
plural | ||||
masculine animate | masculine inanimate | feminine | neuter | |
nominative | hnilobní | hnilobné | hnilobná | |
genitive | hnilobných | |||
dative | hnilobným | |||
accusative | hnilobné | hnilobná | ||
locative | hnilobných | |||
instrumental | hnilobnými |