Inherited from Proto-Slavic *gojьnъ, from *gojìti.
hojný (adverb hojně)
singular | ||||
---|---|---|---|---|
masculine animate | masculine inanimate | feminine | neuter | |
nominative | hojný | hojná | hojné | |
genitive | hojného | hojné | hojného | |
dative | hojnému | hojné | hojnému | |
accusative | hojného | hojný | hojnou | hojné |
locative | hojném | hojné | hojném | |
instrumental | hojným | hojnou | hojným | |
plural | ||||
masculine animate | masculine inanimate | feminine | neuter | |
nominative | hojní | hojné | hojná | |
genitive | hojných | |||
dative | hojným | |||
accusative | hojné | hojná | ||
locative | hojných | |||
instrumental | hojnými |