končiť

Hello, you have come here looking for the meaning of the word končiť. In DICTIOUS you will not only get to know all the dictionary meanings for the word končiť, but we will also tell you about its etymology, its characteristics and you will know how to say končiť in singular and plural. Everything you need to know about the word končiť you have here. The definition of the word končiť will help you to be more precise and correct when speaking or writing your texts. Knowing the definition ofkončiť, as well as those of other words, enriches your vocabulary and provides you with more and better linguistic resources.
See also: končit

Slovak

Etymology

Inherited from Proto-Slavic *konьčiti. Cognate with Czech končit and Polish kończyć.

Pronunciation

Verb

končiť impf

  1. to end
    Antonym: začať

Conjugation

Conjugation of končiť (imperfective; class V, pattern robiť)
infinitive končiť
indicative singular plural
first second third first second third
presentkončím končíš končí končíme končíte končia
past masculine končil som končil si končil končili sme končili ste končili
feminine končila som končila si končila
neuter končilo som končilo si končilo
past perfect masculine bol som končil bol si končil bol končil boli sme končili boli ste končili boli končili
feminine bola som končila bola si končila bola končila
neuter bolo som končilo bolo si končilo bolo končilo
futurebudem končiť budeš končiť bude končiť budeme končiť budete končiť budú končiť
conditional singular plural
first second third first second third
present masculine končil by som končil by si končil by končili by sme končili by ste končili by
feminine končila by som končila by si končila by
neuter končilo by som končilo by si končilo by
past masculine bol by som končil bol by si končil bol by končil boli by sme končili boli by ste končili boli by končili
feminine bola by som končila bola by si končila bola by končila
neuter bolo by som končilo bolo by si končilo bolo by končilo
imperative singular plural
first second third first second third
present— konči,
konč		 — končime,
končme		 končite,
končte		 —
non-finite forms participles transgressive verbal noun
present active past active passive l-participle
končiaci — — končil, končila, končilo, končili končiac končenie

Further reading

  • “končiť”, in Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV [Dictionary portal of the Ľ. Štúr Institute of Linguistics, Slovak Academy of Science] (in Slovak), https://slovnik.juls.savba.sk, 2003–2024
Wikious
Boobota
Sagapedia