Inherited from Old Czech konečný, from Proto-Slavic *konьčьnъ. Compare Serbo-Croatian коначан.
konečný
singular | ||||
---|---|---|---|---|
masculine animate | masculine inanimate | feminine | neuter | |
nominative | konečný | konečná | konečné | |
genitive | konečného | konečné | konečného | |
dative | konečnému | konečné | konečnému | |
accusative | konečného | konečný | konečnou | konečné |
locative | konečném | konečné | konečném | |
instrumental | konečným | konečnou | konečným | |
plural | ||||
masculine animate | masculine inanimate | feminine | neuter | |
nominative | koneční | konečné | konečná | |
genitive | konečných | |||
dative | konečným | |||
accusative | konečné | konečná | ||
locative | konečných | |||
instrumental | konečnými |