From Latin planeta (“planet”).
pláneta f (genitive singular plánetu, nominative plural plánetur)
Declension of pláneta | ||||
---|---|---|---|---|
f-w1 | singular | plural | ||
indefinite | definite | indefinite | definite | |
nominative | pláneta | plánetan | plánetur | pláneturnar |
accusative | plánetu | plánetuna | plánetur | pláneturnar |
dative | plánetu | plánetunni | plánetum | plánetunum |
genitive | plánetu | plánetunnar | pláneta/plánetna | plánetanna/plánetnanna |