From proti- + hráč (“player”).
protihráč m anim
singular | plural | |
---|---|---|
nominative | protihráč | protihráči |
genitive | protihráče | protihráčů |
dative | protihráčovi, protihráči | protihráčům |
accusative | protihráče | protihráče |
vocative | protihráči | protihráči |
locative | protihráčovi, protihráči | protihráčích |
instrumental | protihráčem | protihráči |
From proti- + hráč (“player”).
protihráč m pers
singular | plural | |
---|---|---|
nominative | protihráč | protihráči |
genitive | protihráča | protihráčov |
dative | protihráčovi | protihráčom |
accusative | protihráča | protihráčov |
locative | protihráčovi | protihráčoch |
instrumental | protihráčom | protihráčmi |