Inherited from Old Czech žitný, from Proto-Slavic *žitьnъ.
žitný
singular | ||||
---|---|---|---|---|
masculine animate | masculine inanimate | feminine | neuter | |
nominative | žitný | žitná | žitné | |
genitive | žitného | žitné | žitného | |
dative | žitnému | žitné | žitnému | |
accusative | žitného | žitný | žitnou | žitné |
locative | žitném | žitné | žitném | |
instrumental | žitným | žitnou | žitným | |
plural | ||||
masculine animate | masculine inanimate | feminine | neuter | |
nominative | žitní | žitné | žitná | |
genitive | žitných | |||
dative | žitným | |||
accusative | žitné | žitná | ||
locative | žitných | |||
instrumental | žitnými |