From Proto-Slavic *pravyni.
правꙑн҄и • (pravynʹi) f
singular | dual | plural | |
---|---|---|---|
nominative | правꙑн҄и pravynʹi |
правꙑн҄и pravynʹi |
правꙑн҄ѧ pravynʹję |
genitive | правꙑн҄ѧ pravynʹję |
правꙑн҄оу pravynʹu |
правꙑн҄ь pravynʹĭ |
dative | правꙑн҄и pravynʹi |
правꙑн҄ама pravynʹama |
правꙑн҄амъ pravynʹamŭ |
accusative | правꙑн҄ѫ pravynʹǫ |
правꙑн҄и pravynʹi |
правꙑн҄ѧ pravynʹję |
instrumental | правꙑн҄еѭ pravynʹjejǫ |
правꙑн҄ама pravynʹama |
правꙑн҄ами pravynʹami |
locative | правꙑн҄и pravynʹi |
правꙑн҄оу pravynʹu |
правꙑн҄ахъ pravynʹaxŭ |
vocative | правꙑн҄е pravynʹje |
правꙑн҄и pravynʹi |
правꙑн҄ѧ pravynʹję |