Inherited from Proto-Slavic *pustošь.
пустош • (pustoš) m (relational adjective пустошен)
singular | plural | |
---|---|---|
indefinite | пустош (pustoš) | пустоши (pustoši) |
definite unspecified | пустошот (pustošot) | пустошите (pustošite) |
definite proximal | пустошов (pustošov) | пустошиве (pustošive) |
definite distal | пустошон (pustošon) | пустошине (pustošine) |
vocative | пустошу (pustošu) | пустоши (pustoši) |
count form | — | пустоша (pustoša) |
Inherited from Proto-Slavic *pustošь.
пу́стош f (Latin spelling pústoš)
singular | plural | |
---|---|---|
nominative | пустош | пустоши |
genitive | пустоши | пустоши |
dative | пустоши | пустошима |
accusative | пустош | пустоши |
vocative | пустоши | пустоши |
locative | пустоши | пустошима |
instrumental | пустошју | пустошима |