From மேல் (mēl, “sky”) + நீர் (nīr, “water”).
மேனீர் • (mēṉīr)
singular | plural | |
---|---|---|
nominative | மேனீர் mēṉīr |
- |
vocative | மேனீரே mēṉīrē |
- |
accusative | மேனீரை mēṉīrai |
- |
dative | மேனீருக்கு mēṉīrukku |
- |
benefactive | மேனீருக்காக mēṉīrukkāka |
- |
genitive 1 | மேனீருடைய mēṉīruṭaiya |
- |
genitive 2 | மேனீரின் mēṉīriṉ |
- |
locative 1 | மேனீரில் mēṉīril |
- |
locative 2 | மேனீரிடம் mēṉīriṭam |
- |
sociative 1 | மேனீரோடு mēṉīrōṭu |
- |
sociative 2 | மேனீருடன் mēṉīruṭaṉ |
- |
instrumental | மேனீரால் mēṉīrāl |
- |
ablative | மேனீரிலிருந்து mēṉīriliruntu |
- |