— interrogāre — — interrogāminī — futurum — interrogātor interrogātor — — interrogantor infinitiv číslo singulár plurál aktivum prézens interrogāre perfektum...
ɡaːˈbɪ.mɪ.niː] druhá osoba plurálu indikativu futura pasiva slovesa interrogāre - budete (do)tázáni interrogāminī interrogābāminī interrogāberis rogābiminī...
tranzitivní první osoba čísla jednotného indikativu prézentu aktiva slovesa interrogare — ptám se, táži se interrogem interrogābō interrogāvī interrogābam interrogor...
niː] druhá osoba plurálu indikativu imperfekta rodu trpného slovesa interrogāre - byli jste tázáni, někdo se vás ptal interrogāminī interrogābiminī interrogābāris...
tranzitivní první osoba čísla jednotného indikativu futura aktiva slovesa interrogare — zeptám se, budu se ptát, otáži se, budu se tázat interrogō interrogāvī...
první osoba čísla množného konjunktivu přítomného rodu činného slovesa interrogāre — tažme se, ptejme se; že/ať se tážeme/ptáme interrogāmus interrogāverimus...
(nominativ jednotného čísla mužského rodu gerundiva / gerundivum slovesa interrǒgāre - ) takový, který má být tázán, dotázán; vyšetřován ~inquirendus, investigandus...
finština: kysyä francouzština: demander italština: domandare latina: interrogare němčina: fragen nizozemština: vragen polština: pytać ruština: спрашивать...
kysyä francouzština: demander, interroger italština: domandare latina: interrogare němčina: fragen nizozemština: vragen polština: pytać ruština: спрашивать...