вы́ковырнувший • (výkovyrnuvšij)
masculine | neuter | feminine | plural | ||
---|---|---|---|---|---|
nominative | вы́ковырнувший výkovyrnuvšij |
вы́ковырнувшее výkovyrnuvšeje |
вы́ковырнувшая výkovyrnuvšaja |
вы́ковырнувшие výkovyrnuvšije | |
genitive | вы́ковырнувшего výkovyrnuvševo |
вы́ковырнувшей výkovyrnuvšej |
вы́ковырнувших výkovyrnuvšix | ||
dative | вы́ковырнувшему výkovyrnuvšemu |
вы́ковырнувшей výkovyrnuvšej |
вы́ковырнувшим výkovyrnuvšim | ||
accusative | animate | вы́ковырнувшего výkovyrnuvševo |
вы́ковырнувшее výkovyrnuvšeje |
вы́ковырнувшую výkovyrnuvšuju |
вы́ковырнувших výkovyrnuvšix |
inanimate | вы́ковырнувший výkovyrnuvšij |
вы́ковырнувшие výkovyrnuvšije | |||
instrumental | вы́ковырнувшим výkovyrnuvšim |
вы́ковырнувшей, вы́ковырнувшею výkovyrnuvšej, výkovyrnuvšeju |
вы́ковырнувшими výkovyrnuvšimi | ||
prepositional | вы́ковырнувшем výkovyrnuvšem |
вы́ковырнувшей výkovyrnuvšej |
вы́ковырнувших výkovyrnuvšix |