вы́ручивший • (výručivšij)
masculine | neuter | feminine | plural | ||
---|---|---|---|---|---|
nominative | вы́ручивший výručivšij |
вы́ручившее výručivšeje |
вы́ручившая výručivšaja |
вы́ручившие výručivšije | |
genitive | вы́ручившего výručivševo |
вы́ручившей výručivšej |
вы́ручивших výručivšix | ||
dative | вы́ручившему výručivšemu |
вы́ручившей výručivšej |
вы́ручившим výručivšim | ||
accusative | animate | вы́ручившего výručivševo |
вы́ручившее výručivšeje |
вы́ручившую výručivšuju |
вы́ручивших výručivšix |
inanimate | вы́ручивший výručivšij |
вы́ручившие výručivšije | |||
instrumental | вы́ручившим výručivšim |
вы́ручившей, вы́ручившею výručivšej, výručivšeju |
вы́ручившими výručivšimi | ||
prepositional | вы́ручившем výručivšem |
вы́ручившей výručivšej |
вы́ручивших výručivšix |