за- (za-) + виля́ть (viljátʹ)
завиля́ть • (zaviljátʹ) pf
perfective aspect | ||
---|---|---|
infinitive | завиля́ть zaviljátʹ | |
participles | present tense | past tense |
active | — | завиля́вший zaviljávšij |
passive | — | — |
adverbial | — | завиля́в zaviljáv, завиля́вши zaviljávši |
present tense | future tense | |
1st singular (я) | — | завиля́ю zaviljáju |
2nd singular (ты) | — | завиля́ешь zaviljáješʹ |
3rd singular (он/она́/оно́) | — | завиля́ет zaviljájet |
1st plural (мы) | — | завиля́ем zaviljájem |
2nd plural (вы) | — | завиля́ете zaviljájete |
3rd plural (они́) | — | завиля́ют zaviljájut |
imperative | singular | plural |
завиля́й zaviljáj |
завиля́йте zaviljájte | |
past tense | singular | plural (мы/вы/они́) |
masculine (я/ты/он) | завиля́л zaviljál |
завиля́ли zaviljáli |
feminine (я/ты/она́) | завиля́ла zaviljála | |
neuter (оно́) | завиля́ло zaviljálo |