завира́ть • (zavirátʹ) impf
imperfective aspect | ||
---|---|---|
infinitive | завира́ть zavirátʹ | |
participles | present tense | past tense |
active | завира́ющий zavirájuščij |
завира́вший zavirávšij |
passive | завира́емый zavirájemyj |
— |
adverbial | завира́я zavirája |
завира́в zaviráv, завира́вши zavirávši |
present tense | future tense | |
1st singular (я) | завира́ю zaviráju |
бу́ду завира́ть búdu zavirátʹ |
2nd singular (ты) | завира́ешь zaviráješʹ |
бу́дешь завира́ть búdešʹ zavirátʹ |
3rd singular (он/она́/оно́) | завира́ет zavirájet |
бу́дет завира́ть búdet zavirátʹ |
1st plural (мы) | завира́ем zavirájem |
бу́дем завира́ть búdem zavirátʹ |
2nd plural (вы) | завира́ете zavirájete |
бу́дете завира́ть búdete zavirátʹ |
3rd plural (они́) | завира́ют zavirájut |
бу́дут завира́ть búdut zavirátʹ |
imperative | singular | plural |
завира́й zaviráj |
завира́йте zavirájte | |
past tense | singular | plural (мы/вы/они́) |
masculine (я/ты/он) | завира́л zavirál |
завира́ли zaviráli |
feminine (я/ты/она́) | завира́ла zavirála | |
neuter (оно́) | завира́ло zavirálo |