заворча́вший • (zavorčávšij)
masculine | neuter | feminine | plural | ||
---|---|---|---|---|---|
nominative | заворча́вший zavorčávšij |
заворча́вшее zavorčávšeje |
заворча́вшая zavorčávšaja |
заворча́вшие zavorčávšije | |
genitive | заворча́вшего zavorčávševo |
заворча́вшей zavorčávšej |
заворча́вших zavorčávšix | ||
dative | заворча́вшему zavorčávšemu |
заворча́вшей zavorčávšej |
заворча́вшим zavorčávšim | ||
accusative | animate | заворча́вшего zavorčávševo |
заворча́вшее zavorčávšeje |
заворча́вшую zavorčávšuju |
заворча́вших zavorčávšix |
inanimate | заворча́вший zavorčávšij |
заворча́вшие zavorčávšije | |||
instrumental | заворча́вшим zavorčávšim |
заворча́вшей, заворча́вшею zavorčávšej, zavorčávšeju |
заворча́вшими zavorčávšimi | ||
prepositional | заворча́вшем zavorčávšem |
заворча́вшей zavorčávšej |
заворча́вших zavorčávšix |