замори́ть • (zamorítʹ) pf (imperfective мори́ть or зама́ривать)
perfective aspect | ||
---|---|---|
infinitive | замори́ть zamorítʹ | |
participles | present tense | past tense |
active | — | замори́вший zamorívšij |
passive | — | заморённый zamorjónnyj |
adverbial | — | замори́в zamorív, замори́вши zamorívši |
present tense | future tense | |
1st singular (я) | — | заморю́ zamorjú |
2nd singular (ты) | — | замори́шь zamoríšʹ |
3rd singular (он/она́/оно́) | — | замори́т zamorít |
1st plural (мы) | — | замори́м zamorím |
2nd plural (вы) | — | замори́те zamoríte |
3rd plural (они́) | — | заморя́т zamorját |
imperative | singular | plural |
замори́ zamorí |
замори́те zamoríte | |
past tense | singular | plural (мы/вы/они́) |
masculine (я/ты/он) | замори́л zamoríl |
замори́ли zamoríli |
feminine (я/ты/она́) | замори́ла zamoríla | |
neuter (оно́) | замори́ло zamorílo |