заползти́ • (zapolztí) pf (imperfective заполза́ть)
perfective aspect | ||
---|---|---|
infinitive | заползти́ zapolztí | |
participles | present tense | past tense |
active | — | запо́лзший zapólzšij |
passive | — | — |
adverbial | — | запо́лзши zapólzši |
present tense | future tense | |
1st singular (я) | — | заползу́ zapolzú |
2nd singular (ты) | — | заползёшь zapolzjóšʹ |
3rd singular (он/она́/оно́) | — | заползёт zapolzjót |
1st plural (мы) | — | заползём zapolzjóm |
2nd plural (вы) | — | заползёте zapolzjóte |
3rd plural (они́) | — | заползу́т zapolzút |
imperative | singular | plural |
заползи́ zapolzí |
заползи́те zapolzíte | |
past tense | singular | plural (мы/вы/они́) |
masculine (я/ты/он) | запо́лз zapólz |
заползли́ zapolzlí |
feminine (я/ты/она́) | заползла́ zapolzlá | |
neuter (оно́) | заползло́ zapolzló |