зацвета́ть • (zacvetátʹ) impf (perfective зацвести́)
imperfective aspect | ||
---|---|---|
infinitive | зацвета́ть zacvetátʹ | |
participles | present tense | past tense |
active | зацвета́ющий zacvetájuščij |
зацвета́вший zacvetávšij |
passive | — | — |
adverbial | зацвета́я zacvetája |
зацвета́в zacvetáv, зацвета́вши zacvetávši |
present tense | future tense | |
1st singular (я) | зацвета́ю zacvetáju |
бу́ду зацвета́ть búdu zacvetátʹ |
2nd singular (ты) | зацвета́ешь zacvetáješʹ |
бу́дешь зацвета́ть búdešʹ zacvetátʹ |
3rd singular (он/она́/оно́) | зацвета́ет zacvetájet |
бу́дет зацвета́ть búdet zacvetátʹ |
1st plural (мы) | зацвета́ем zacvetájem |
бу́дем зацвета́ть búdem zacvetátʹ |
2nd plural (вы) | зацвета́ете zacvetájete |
бу́дете зацвета́ть búdete zacvetátʹ |
3rd plural (они́) | зацвета́ют zacvetájut |
бу́дут зацвета́ть búdut zacvetátʹ |
imperative | singular | plural |
зацвета́й zacvetáj |
зацвета́йте zacvetájte | |
past tense | singular | plural (мы/вы/они́) |
masculine (я/ты/он) | зацвета́л zacvetál |
зацвета́ли zacvetáli |
feminine (я/ты/она́) | зацвета́ла zacvetála | |
neuter (оно́) | зацвета́ло zacvetálo |