констати́ровавший • (konstatírovavšij)
masculine | neuter | feminine | plural | ||
---|---|---|---|---|---|
nominative | констати́ровавший konstatírovavšij |
констати́ровавшее konstatírovavšeje |
констати́ровавшая konstatírovavšaja |
констати́ровавшие konstatírovavšije | |
genitive | констати́ровавшего konstatírovavševo |
констати́ровавшей konstatírovavšej |
констати́ровавших konstatírovavšix | ||
dative | констати́ровавшему konstatírovavšemu |
констати́ровавшей konstatírovavšej |
констати́ровавшим konstatírovavšim | ||
accusative | animate | констати́ровавшего konstatírovavševo |
констати́ровавшее konstatírovavšeje |
констати́ровавшую konstatírovavšuju |
констати́ровавших konstatírovavšix |
inanimate | констати́ровавший konstatírovavšij |
констати́ровавшие konstatírovavšije | |||
instrumental | констати́ровавшим konstatírovavšim |
констати́ровавшей, констати́ровавшею konstatírovavšej, konstatírovavšeju |
констати́ровавшими konstatírovavšimi | ||
prepositional | констати́ровавшем konstatírovavšem |
констати́ровавшей konstatírovavšej |
констати́ровавших konstatírovavšix |