конча́вший • (končávšij)
masculine | neuter | feminine | plural | ||
---|---|---|---|---|---|
nominative | конча́вший končávšij |
конча́вшее končávšeje |
конча́вшая končávšaja |
конча́вшие končávšije | |
genitive | конча́вшего končávševo |
конча́вшей končávšej |
конча́вших končávšix | ||
dative | конча́вшему končávšemu |
конча́вшей končávšej |
конча́вшим končávšim | ||
accusative | animate | конча́вшего končávševo |
конча́вшее končávšeje |
конча́вшую končávšuju |
конча́вших končávšix |
inanimate | конча́вший končávšij |
конча́вшие končávšije | |||
instrumental | конча́вшим končávšim |
конча́вшей, конча́вшею končávšej, končávšeju |
конча́вшими končávšimi | ||
prepositional | конча́вшем končávšem |
конча́вшей končávšej |
конча́вших končávšix |