ко́нчивший • (kónčivšij)
masculine | neuter | feminine | plural | ||
---|---|---|---|---|---|
nominative | ко́нчивший kónčivšij |
ко́нчившее kónčivšeje |
ко́нчившая kónčivšaja |
ко́нчившие kónčivšije | |
genitive | ко́нчившего kónčivševo |
ко́нчившей kónčivšej |
ко́нчивших kónčivšix | ||
dative | ко́нчившему kónčivšemu |
ко́нчившей kónčivšej |
ко́нчившим kónčivšim | ||
accusative | animate | ко́нчившего kónčivševo |
ко́нчившее kónčivšeje |
ко́нчившую kónčivšuju |
ко́нчивших kónčivšix |
inanimate | ко́нчивший kónčivšij |
ко́нчившие kónčivšije | |||
instrumental | ко́нчившим kónčivšim |
ко́нчившей, ко́нчившею kónčivšej, kónčivšeju |
ко́нчившими kónčivšimi | ||
prepositional | ко́нчившем kónčivšem |
ко́нчившей kónčivšej |
ко́нчивших kónčivšix |