From Proto-Turkic *urluk (“seed”).
орлоҡ • (orloq)
singular | plural | |
---|---|---|
absolute | орлоҡ (orloq) | орлоҡтар (orloqtar) |
definite genitive | орлоҡтоң (orloqtoñ) | орлоҡтарҙың (orloqtarźıñ) |
dative | орлоҡҡа (orloqqa) | орлоҡтарға (orloqtarğa) |
definite accusative | орлоҡто (orloqto) | орлоҡтарҙы (orloqtarźı) |
locative | орлоҡта (orloqta) | орлоҡтарҙа (orloqtarźa) |
ablative | орлоҡтан (orloqtan) | орлоҡтарҙан (orloqtarźan) |