отлома́ть • (otlomátʹ) pf (imperfective отла́мывать)
perfective aspect | ||
---|---|---|
infinitive | отлома́ть otlomátʹ | |
participles | present tense | past tense |
active | — | отлома́вший otlomávšij |
passive | — | отло́манный otlómannyj |
adverbial | — | отлома́в otlomáv, отлома́вши otlomávši |
present tense | future tense | |
1st singular (я) | — | отлома́ю otlomáju |
2nd singular (ты) | — | отлома́ешь otlomáješʹ |
3rd singular (он/она́/оно́) | — | отлома́ет otlomájet |
1st plural (мы) | — | отлома́ем otlomájem |
2nd plural (вы) | — | отлома́ете otlomájete |
3rd plural (они́) | — | отлома́ют otlomájut |
imperative | singular | plural |
отлома́й otlomáj |
отлома́йте otlomájte | |
past tense | singular | plural (мы/вы/они́) |
masculine (я/ты/он) | отлома́л otlomál |
отлома́ли otlomáli |
feminine (я/ты/она́) | отлома́ла otlomála | |
neuter (оно́) | отлома́ло otlomálo |