пред- (pred-) + -речь (-rečʹ)
предре́чь • (predréčʹ) pf (imperfective предрека́ть)
perfective aspect | ||
---|---|---|
infinitive | предре́чь predréčʹ | |
participles | present tense | past tense |
active | — | предре́кший predrékšij |
passive | — | предречённый predrečónnyj |
adverbial | — | предре́кши predrékši |
present tense | future tense | |
1st singular (я) | — | предреку́ predrekú |
2nd singular (ты) | — | предречёшь predrečóšʹ |
3rd singular (он/она́/оно́) | — | предречёт predrečót |
1st plural (мы) | — | предречём predrečóm |
2nd plural (вы) | — | предречёте predrečóte |
3rd plural (они́) | — | предреку́т predrekút |
imperative | singular | plural |
предреки́ predrekí |
предреки́те predrekíte | |
past tense | singular | plural (мы/вы/они́) |
masculine (я/ты/он) | предрёк predrjók |
предрекли́ predreklí |
feminine (я/ты/она́) | предрекла́ predreklá | |
neuter (оно́) | предрекло́ predrekló |