прерва́ть (prervátʹ) + -ся (-sja)
прерва́ться • (prervátʹsja) pf (imperfective прерыва́ться)
perfective aspect | ||
---|---|---|
infinitive | прерва́ться prervátʹsja | |
participles | present tense | past tense |
active | — | прерва́вшийся prervávšijsja |
passive | — | — |
adverbial | — | прерва́вшись prervávšisʹ |
present tense | future tense | |
1st singular (я) | — | прерву́сь prervúsʹ |
2nd singular (ты) | — | прервёшься prervjóšʹsja |
3rd singular (он/она́/оно́) | — | прервётся prervjótsja |
1st plural (мы) | — | прервёмся prervjómsja |
2nd plural (вы) | — | прервётесь prervjótesʹ |
3rd plural (они́) | — | прерву́тся prervútsja |
imperative | singular | plural |
прерви́сь prervísʹ |
прерви́тесь prervítesʹ | |
past tense | singular | plural (мы/вы/они́) |
masculine (я/ты/он) | прерва́лся prerválsja, прервался́1 prervalsjá1 |
прервали́сь prervalísʹ, прерва́лись prerválisʹ |
feminine (я/ты/она́) | прервала́сь prervalásʹ | |
neuter (оно́) | прервало́сь prervalósʹ, прерва́лось prerválosʹ |