просла́вить (proslávitʹ) + -ся (-sja)
просла́виться • (proslávitʹsja) pf (imperfective прославля́ться)
perfective aspect | ||
---|---|---|
infinitive | просла́виться proslávitʹsja | |
participles | present tense | past tense |
active | — | просла́вившийся proslávivšijsja |
passive | — | — |
adverbial | — | просла́вившись proslávivšisʹ |
present tense | future tense | |
1st singular (я) | — | просла́влюсь proslávljusʹ |
2nd singular (ты) | — | просла́вишься proslávišʹsja |
3rd singular (он/она́/оно́) | — | просла́вится proslávitsja |
1st plural (мы) | — | просла́вимся proslávimsja |
2nd plural (вы) | — | просла́витесь proslávitesʹ |
3rd plural (они́) | — | просла́вятся proslávjatsja |
imperative | singular | plural |
просла́вься proslávʹsja |
просла́вьтесь proslávʹtesʹ | |
past tense | singular | plural (мы/вы/они́) |
masculine (я/ты/он) | просла́вился proslávilsja |
просла́вились proslávilisʹ |
feminine (я/ты/она́) | просла́вилась proslávilasʹ | |
neuter (оно́) | просла́вилось proslávilosʹ |