рас- (ras-) + седла́ть (sedlátʹ)
расседла́ть • (rassedlátʹ) pf (imperfective рассёдлывать)
perfective aspect | ||
---|---|---|
infinitive | расседла́ть rassedlátʹ | |
participles | present tense | past tense |
active | — | расседла́вший rassedlávšij |
passive | — | рассёдланный rassjódlannyj |
adverbial | — | расседла́в rassedláv, расседла́вши rassedlávši |
present tense | future tense | |
1st singular (я) | — | расседла́ю rassedláju |
2nd singular (ты) | — | расседла́ешь rassedláješʹ |
3rd singular (он/она́/оно́) | — | расседла́ет rassedlájet |
1st plural (мы) | — | расседла́ем rassedlájem |
2nd plural (вы) | — | расседла́ете rassedlájete |
3rd plural (они́) | — | расседла́ют rassedlájut |
imperative | singular | plural |
расседла́й rassedláj |
расседла́йте rassedlájte | |
past tense | singular | plural (мы/вы/они́) |
masculine (я/ты/он) | расседла́л rassedlál |
расседла́ли rassedláli |
feminine (я/ты/она́) | расседла́ла rassedlála | |
neuter (оно́) | расседла́ло rassedlálo |