умиротвори́вший • (umirotvorívšij)
masculine | neuter | feminine | plural | ||
---|---|---|---|---|---|
nominative | умиротвори́вший umirotvorívšij |
умиротвори́вшее umirotvorívšeje |
умиротвори́вшая umirotvorívšaja |
умиротвори́вшие umirotvorívšije | |
genitive | умиротвори́вшего umirotvorívševo |
умиротвори́вшей umirotvorívšej |
умиротвори́вших umirotvorívšix | ||
dative | умиротвори́вшему umirotvorívšemu |
умиротвори́вшей umirotvorívšej |
умиротвори́вшим umirotvorívšim | ||
accusative | animate | умиротвори́вшего umirotvorívševo |
умиротвори́вшее umirotvorívšeje |
умиротвори́вшую umirotvorívšuju |
умиротвори́вших umirotvorívšix |
inanimate | умиротвори́вший umirotvorívšij |
умиротвори́вшие umirotvorívšije | |||
instrumental | умиротвори́вшим umirotvorívšim |
умиротвори́вшей, умиротвори́вшею umirotvorívšej, umirotvorívšeju |
умиротвори́вшими umirotvorívšimi | ||
prepositional | умиротвори́вшем umirotvorívšem |
умиротвори́вшей umirotvorívšej |
умиротвори́вших umirotvorívšix |