Inherited from Proto-Slavic *čьvorъ.
чвор • (čvor) m (diminutive чво́рче)
singular | plural | |
---|---|---|
indefinite | чвор čvor |
чво́рове čvórove |
definite (subject form) |
чво́рът čvórǎt |
чво́ровете čvórovete |
definite (object form) |
чво́ра čvóra | |
count form | — | чво́ра čvóra |
Inherited from Proto-Slavic *čьvorъ.
чвор • (čvor) m (diminutive чворче)
singular | plural | |
---|---|---|
indefinite | чвор (čvor) | чворови (čvorovi) |
definite unspecified | чворот (čvorot) | чворовите (čvorovite) |
definite proximal | чворов (čvorov) | чворовиве (čvorovive) |
definite distal | чворон (čvoron) | чворовине (čvorovine) |
vocative | чвору (čvoru) | чворови (čvorovi) |
count form | — | чвора (čvora) |
Inherited from Proto-Slavic *čьvorъ.
чво̑р m (Latin spelling čvȏr)
singular | plural | |
---|---|---|
nominative | чвор | чво̀рови |
genitive | чвора | чворова |
dative | чвору | чворовима |
accusative | чвор | чворове |
vocative | чворе | чворови |
locative | чвору | чворовима |
instrumental | чвором | чворовима |