чино́вник (činóvnik) + -ий (-ij)
чино́вничий • (činóvničij)
masculine | neuter | feminine | plural | ||
---|---|---|---|---|---|
nominative | чино́вничий činóvničij |
чино́вничье činóvničʹje |
чино́вничья činóvničʹja |
чино́вничьи činóvničʹi | |
genitive | чино́вничьего činóvničʹjevo |
чино́вничьей činóvničʹjej |
чино́вничьих činóvničʹix | ||
dative | чино́вничьему činóvničʹjemu |
чино́вничьей činóvničʹjej |
чино́вничьим činóvničʹim | ||
accusative | animate | чино́вничьего činóvničʹjevo |
чино́вничье činóvničʹje |
чино́вничью činóvničʹju |
чино́вничьих činóvničʹix |
inanimate | чино́вничий činóvničij |
чино́вничьи činóvničʹi | |||
instrumental | чино́вничьим činóvničʹim |
чино́вничьей, чино́вничьею činóvničʹjej, činóvničʹjeju |
чино́вничьими činóvničʹimi | ||
prepositional | чино́вничьем činóvničʹjem |
чино́вничьей činóvničʹjej |
чино́вничьих činóvničʹix |