Borrowed from Russian э́пос (épos), ultimately from Ancient Greek ἔπος (épos, “word, song, epic”).
эпос • (épos)
singular | plural | |
---|---|---|
nominative | эпос (épos) | эпостар (épostar) |
genitive | эпостың (épostyñ) | эпостардың (épostardyñ) |
dative | эпосқа (éposqa) | эпостарға (épostarğa) |
accusative | эпосты (éposty) | эпостарды (épostardy) |
locative | эпоста (éposta) | эпостарда (épostarda) |
ablative | эпостан (épostan) | эпостардан (épostardan) |
instrumental | эпоспен (épospen) | эпостармен (épostarmen) |
э́пос • (épos) m inan (genitive э́поса, nominative plural э́посы, genitive plural э́посов)