சார்க்கண்டு • (cārkkaṇṭu)
singular | plural | |
---|---|---|
nominative | சார்க்கண்டு cārkkaṇṭu |
- |
vocative | சார்க்கண்டே cārkkaṇṭē |
- |
accusative | சார்க்கண்டை cārkkaṇṭai |
- |
dative | சார்க்கண்டுக்கு cārkkaṇṭukku |
- |
benefactive | சார்க்கண்டுக்காக cārkkaṇṭukkāka |
- |
genitive 1 | சார்க்கண்டுடைய cārkkaṇṭuṭaiya |
- |
genitive 2 | சார்க்கண்டின் cārkkaṇṭiṉ |
- |
locative 1 | சார்க்கண்டில் cārkkaṇṭil |
- |
locative 2 | சார்க்கண்டிடம் cārkkaṇṭiṭam |
- |
sociative 1 | சார்க்கண்டோடு cārkkaṇṭōṭu |
- |
sociative 2 | சார்க்கண்டுடன் cārkkaṇṭuṭaṉ |
- |
instrumental | சார்க்கண்டால் cārkkaṇṭāl |
- |
ablative | சார்க்கண்டிலிருந்து cārkkaṇṭiliruntu |
- |