From anglo- (“Anglo-”) + jazyk (“languge”) + -ný. Compare Polish anglojęzyczny and Russian англоязы́чный (anglojazýčnyj).
anglojazyčný
singular | ||||
---|---|---|---|---|
masculine animate | masculine inanimate | feminine | neuter | |
nominative | anglojazyčný | anglojazyčná | anglojazyčné | |
genitive | anglojazyčného | anglojazyčné | anglojazyčného | |
dative | anglojazyčnému | anglojazyčné | anglojazyčnému | |
accusative | anglojazyčného | anglojazyčný | anglojazyčnou | anglojazyčné |
locative | anglojazyčném | anglojazyčné | anglojazyčném | |
instrumental | anglojazyčným | anglojazyčnou | anglojazyčným | |
plural | ||||
masculine animate | masculine inanimate | feminine | neuter | |
nominative | anglojazyční | anglojazyčné | anglojazyčná | |
genitive | anglojazyčných | |||
dative | anglojazyčným | |||
accusative | anglojazyčné | anglojazyčná | ||
locative | anglojazyčných | |||
instrumental | anglojazyčnými |