вне (vne) + вре́менный (vrémennyj)
вневре́менный • (vnevrémennyj)
masculine | neuter | feminine | plural | ||
---|---|---|---|---|---|
nominative | вневре́менный vnevrémennyj |
вневре́менное vnevrémennoje |
вневре́менная vnevrémennaja |
вневре́менные vnevrémennyje | |
genitive | вневре́менного vnevrémennovo |
вневре́менной vnevrémennoj |
вневре́менных vnevrémennyx | ||
dative | вневре́менному vnevrémennomu |
вневре́менной vnevrémennoj |
вневре́менным vnevrémennym | ||
accusative | animate | вневре́менного vnevrémennovo |
вневре́менное vnevrémennoje |
вневре́менную vnevrémennuju |
вневре́менных vnevrémennyx |
inanimate | вневре́менный vnevrémennyj |
вневре́менные vnevrémennyje | |||
instrumental | вневре́менным vnevrémennym |
вневре́менной, вневре́менною vnevrémennoj, vnevrémennoju |
вневре́менными vnevrémennymi | ||
prepositional | вневре́менном vnevrémennom |
вневре́менной vnevrémennoj |
вневре́менных vnevrémennyx |